V hosteli sme mali byt az o siestej poobede. Nachadzal sa asi 40 minut od centra, v nedalekom pristavnom mestecku Southport. Doobedie sme teda isli stravit objavovanim mesta Beatlesakov. Tentokrat sa nam po ceste neprihodilo nic vynimocne, az mi to bolo divne.
Zaparkovali sme na prvom parkovisku co sme nasli a vykrocili v ustrety neznamu. Uz doma sme si vybrali kam asi pojdeme a jedno z prvych miest bolo Meritime Museum. Toto muzeum bolo zamerane najma na udalosti tykajuce sa mora, lodi a podobnych vodofilnych veci. Na chvilu som zakotvil priamo pred nim.
Dalsia zastavka sa uz nekonala podla planu, lebo sme objavili ‘topless‘ autobus, teda autobus bez strechy, taky ten co robi vyhliadky po meste. Zdalo sa to rozumnejsie a hlavne rychlejsie, najma ked malo kazdu chvilu prsat. Neskor sme ale zistili, ze po centre chodi aj taketo uzasne vozidlo.
Presli sme okolo tych klasickych pamiatok ake sa najdu snad v kazdom vacsom meste, ako su univerzity, katedraly, mestske haly, muzea a podobne. Jedna atrakcia sa vsak nevidi v kazdom meste.
Tato batozina bola vytesana z kamena a ked som dobre rozumel, malo to predstavovat batozinu Beatlesakov. Rozhodne by nikto neukradol ani ten najmensi kus :o) Dalsia atrakcia na ktoru sme sa tesili mala byt cinska brana v China Towne, najvacsia brana v zapadnej Europe, ze vraj. Vyskocili sme z busu, tam kde bolo treba, prakticky priamo pred nou a vydali sme sa ju hladat. Ano, hladat, pretoze sme si ju vobec nevsimli. Dovod? Rekonstrukcia. Cela bola v bielom igelite, takze nebyt cedulky pred nou, ani ju nenajdeme. Tu trochu sklamania sme rozchodili smerom do centra. Vytipovali sme si Liverpool Museum. Myslim, ze jedno z najlepsich muzeii, v ktorom som bol. A to som bol uz asi v troch :o). Velmi vela vystav a exponatov, co stali za to. Najviac ma vsak zaujali vyjavy zo zivota zvierat ako napriklad tieto dve. Ako zive.
Bolo to skvele, az na to, ze na konci na nas zautocil tento predpotopny krizenec lietadla a kostlivca. Usli sme mu a pokracovali dalej.
Vlastne uz bolo na case vratit sa do auta a vybrat sa smerom na Southport. Prisli sme presne o siestej, za co sme si vysluzili pochvalu od domacej pani a tiez najmensiu izbu aku mala. Bola aspon krasne cista a upravena. Ako izba, tak aj pani domaca. Zhodili sme veci, dali si salku caju ako byva dobrym zvykom a vybehli do ulic najst tu slavnu promenadu, ktora ma koncit daleko v mori. Slnko pomaly zapadalo, vyzeralo to na romantiku ako z filmu. Ja s priatelkou ruka v ruke kracame k moru, uz je citit ten morsky vzduch, uz vidime promenadu tiahnucu sa niekde do dialky, ked tu zrazu sa nam naskytne takyto obraz.
More nikde, vsade blato, riasy a musle.A promenada zavreta. Najlepsie na tom bolo to, ze more nebolo vidno ani s dalekohladom. Jednak bolo tak daleko a tiez tak trochu asi splyvalo s oblohou. Inymi slovami odliv v plnom prude. Vratili sme sa do hostelu s nadejou vo svetle zajtrajsky. Prebudili sme sa do krasneho slnecneho rana. Mila pani domaca nam urobila ranajky, skor sa to podobalo na maly obed. Zaplatili sme a isli sme znova skusit stastie k pobreziu.
Ani tentokrat sme nemali stastie, pozerali sme sa na odliv. No nemienili sme to vzdat tak lahko. Sadli sme si na plaz a cakali. Cas sme si skracovali aj v miestnom zabavnom parku, kde sme nachvilu prepadli gemblovaniu. Este stastie, ze sme mali pri sebe len par drobnych. Ludi na plazi zacinalo pribudat, co vestilo nieco dobre.
Po hodinke opalovania bolo treba tomu trochu pomoct. Vedeli sme, ze zacina priliv, ale komu by sa chcelo cakat. Ked nepride hora k Mohamedovi, musi ist on za nou ako sa hovori. A tak sme vyrazili a dosiahli ciel...
Konecne. Ospliechali sme sa v prijemne teplej vode a spokojni sa pobrali naspat k plazi. Pre porovnanie ako vyzerala plaz pri odlive a prilive.
Jedna uloha bola teda splnena a nas uz cakala dalsia. Trochu viac adrenalinova. Mna uz skor zaujala moznost pozicat si malu motorovu(nie, nie pilu) lodku a ist sa povozit na jazierku. Priatelka nebola tymto napadom velmi nadsena, ale co clovek neurobi pre pokoj v rodine...presvedcil som ju. No, mozno som to napokon nemal robit. Ked nasadala vedla mna, tusim ani nedychala, ale tvarila sa velmi odvazne. Napokon sa ukudnila a vychutnavala si plavbu po slnkom zaliatom jazere.
Moja priatelka je jedna z tych, co koli zaujimavej fotke urobia niekedy nemozne a nebolo tomu inak ani tu. Ze fotka ako soferuje. Boze, aka nerozvaznost. Fotka vysla skvele.
Co myslite, co sa stalo s tou lodkou pred nami? Ano, drzo sa votrela mojej priatelke do jazdnej drahy a prinutila ju k neskutocnemu manevru, ktory aj tak nic nevyriesil a naburali sme. Motor nam pozvolna zacal zdochynat uprostred jazera. Hanba, aka uz dlho nie. Ked sme zbadali vodu v lodke, jedine co sme mali na mysli, bolo dostat sa co najskor do bezpecia. Po chvilke sa lodka umudrila a doviezla nas k brehu, odkial sme sa vyparili behom sekundy.
Aby sme rychlo zabudli na tento incident, votreli sme sa na minigolfove ihrisko. Kedze bol jeden z najteplejsich dni tohoto roka a ja, ‘pigmentom obdareny‘, som behal v tricku cely den, podla toho som aj vyzeral. Ku koncu dna ma uz tak stipali ramena, ze som musel priatelke ukradnut bundu a odohrat zapas asi takto.
Bol som ale obycajny spinos a nenechal som moju lasku vyhrat, aj ked som sa snazil a kazil co sa dalo. Ked sa neda, tak sa neda. Aspon som ju pozval na zmrzlinu.
Ostavala nam uz len jedna miestna atrakcia a to miniaturna dedinka s malymi vlacikmi, ktore seriozne jazdili okolo, dokonca piskali a stali v stanici.
Prezili sme zase jeden , teda vlastne dva skvele dni a to len s malymi ujmami, ako jedna havaria bez strat na zivotoch a moje spalene ramena. Mala dan za tento super vikend.A uz zase rozmyslam, kam pojdeme nabuduce.....zeby jeden z najnavstevovanejsich hradov v Anglicku? Uvidime.
